Začalo to jednou ponukou o kúpe kindle, keď som sa rozhodol, že skúsim nájsť pár ľudí, ktorý by písali na ičítačky.sk za kindle alebo nejaký čítačku elektronických kníh. Je to celkom jednoduché a pre obe strany výhodné, teda ja zaplatím niekomu e-čítačku a získam články, daný človek získa e=čítačku a raz za čas napíše článok o téme, ktorá ho zaujíma alebo len zdokumentuje svoju aktivitu. Pre mňa je to výhodne, lebo získam články, ktoré sú užitočné a nie len zaplatené informácie k téme od copywriterov. Tak v čom je teda problém a prečo som zvolil práve tento nadpis?
Branislav Lengyel mi na ten článok napísal “to myslíš vážne?” a mal záujem o takú spoluprácu. Dohoda bola voľná, no spomínal som, že minimálne tak 1-2 články do týždňa a nech mu to vydrží minimálne rok. Tak sme sa dohodli, poslal som mu na paypal 99 usd (už neviem presne, na ktorej čítačke sme sa dohodli). A čo som za to dostal? Jeden článok bol na overenie, či vôbec vie písať a ešte napísal jeden po zaplatení tých pár usd.
To teda slušné vôbec nie je, prvý kontakt sme naviazali 18.11.2011. Odvtedy prešlo 6 mesiacov a dostal som dva články. Dokonca som mu aj napísal a odpovedi sa mi nedostalo. Týmto je myslím nadpis oprávnený. Viem si predstaviť kopec študentov, ktorý by daný tablet či čítačku elektronických kníh využili a pre občasný článok by sa im to aj oplatilo. Na druhej strane sa to dalo čakať, nikto predsa nebude niečo robiť po tom, čo peniaze už dostal a nemá z toho už nič, len záväzok. Asi len ja som staromódny.
A čo týmto sledujem? Nejde mi o peniaze, len rád by som neschopnosti Branislava informoval internet. V Amerike je napríklad background check pred prijatím do pracovného pomeru na internete alebo facebooku na dennom poriadku. Je len otázka času, kedy to príde aj k nám, respektíve, ja to robím už nejaký čas. Mal by som si upratať aj strany v googli o svojom mene. Tak a teraz šup google, posuň nás vyššie na frázu “Branislav Lengyel”. 🙂